Turínske plátno

14.11.2010 o 23:03 (upravené 14.11.2010 o 23:17) | Karma článku: 4.01 | Prečítané  557-krát

Je turínske plátno naozajstným plátnom, do ktorého bol zabalený Ježiš Kristus po ukrižovaní, alebo je to dokonalý stredoveký podvod? Mnoho vedcov sa na to pokúša prísť. No mnohí z nich niesú objektívny. Jední bádaniu z pohľadu veriaceho kresťana, iní zas z pohľadu ateistu.

 

Podľa kresťanskej tradície bol Ježiš zabalený do tohto plátna po svojom ukrižovaní. Na tretí deň vstáva z mŕtvych. V jeho hrobe učeníci nájdu už len toto plátno ( v stredoveku nazývané mandelión). Označenie mandelión sa používa aj pre šatku Veroniky, ktorá ňou utrela Ježišovu zakrvavenú tvár.   Prvá stredoveká zmienka o ňom pochádza z roku 1287 od francúzskeho mladíka Arnauta Sabbatiera. Tento mladík sa uchádzal o miesto medzi templármi a podľa jeho vlastných slov ho v tej dobe templári vlastnili. O niečo neskôr rytier Geofroi de Charny pri meste Troyes buduje kostol kde má byť toto plátno uložené. Po jeho smrti sa stáva majetkom savojského rodu. V 16. storočí prebiehajú prvé pokusy jeho pravosti. O pár rokov neskôr je takmer zničené pri veľkom požiari. Od roku 1578 sa nachádza v Turíne.

Roku 1973 sa začínajú prvé novodobé pokusy. Odoberajú sa vzorky a pri výskume sa zisťuje, že plátno obsahuje peľové zrnká rastlín, ktoré rastú len v okolí Jeruzalema a Edesy. No toto ako dôkaz nepostačuje, keďže templári žili v okolí Edesy a tam mohli toto plátno aj vyrobiť. Americký chemik dr. Walter Mc Crone zistil, že na plátne sa nachádza červený oker a rumelka. Tieto dve farby sa používali v stredoveku pri maľovaní obrazov. To však bolo vyvrátené inými vedcami, ktorí si stoja za svojim, že na plátne je krv s krvnou skupinou A. Iní sa prikláňajú k teórii, že niekto sa pri záchrane plátna poranil.  Kto má teda pravdu? Neovplyvňuje týchto vedcov ich náboženské presvedčenie? Plátno sa podrobilo aj patologickému výskumu. Doktor skúmajúci plátno vyhlásil, že ide o postavu muža okolo tridsiatky, ktorý bol mučený a následne ukrižovaný. Na jeho rukách a nohách sú stopy po ukrižovaní. Takisto sa tam nachádzajú stopy po bičovaní a tŕňovej korune. Táto osoba bola vysoká asi meter osemdesiat (čo je na tú dobu dosť netypické) a postava bola atletická. Atletická postava by mohla svedčiť o tom, že postava na plátne je rytier. Rytieri v tej dobe mali mohutné atletické postavy, mnoho trénovali a šľachtili telo. Ďalšia analýza a 3D model potvrdila, že obraz na plátne je skutočným odtlačkom ľudskej postavy. Postačuje toto ako dôkaz? Mohol sa niekto odtlačiť do plátna aby vyzeralo čo najvierohodnejšie?  Ďalšou otázkou je ako mohlo obyčajné ľanové plátno vydržať skoro 2000 rokov. V nielen stredoveku, ale aj dnes existujú rôzne faktory, ktoré by ho ničili. Samotné testovanie a pôsobenie ohňa(v stredoveku) a kyslíka je škodlivé. V malom množstve sa nám zachovávajú odevy z novoveku, ktoré sú z kvalitnejšieho materiálu. Roku 1988 sa plátno analyzuje pomocou rádiokarbónovej metódy. Tá ukázala, že plátno pochádza z 13. storočia. Tri nezávislé testy ukázali približne rovnaký výsledok. Veriaci sa však s týmto nemohli zmieriť a vyhlásili metódu za nespoľahlivú. Už predtým sa vraj ukázala nespoľahlivá pri datovaní egyptských múmii. Podľa nich sa  do plátna sa mohli dostať fragmenty z neskorších čias, nejaký prach a podobne. Výskumy v roku 2009 však opäť ukázali, že ide o podvrh zo stredoveku. Ak by aj toto plátno pochádzalo zo staroveku, dokazovalo by len to, že v ňom bol zabalený človek, ktorý bol ukrižovaný(na tú dobu typický trest smrti) a nesvedčí o zmŕtvychvstaní.

Vedci sa nikdy nezhodnú na pravosti Turínskeho plátna. Je to najzáhadnejšia relikvia.  Stále budú pokračovať rozpory medzi katolíckou cirkvou, ktorá aj napriek dôkazom nikdy neuzná nepravosť plátna a ateistami, ktorí sa takisto nedajú presvedčiť. Pravosť Turínskeho plátna je vo viere v neho. Lebo tí čo v neho veria sa nikdy nedajú presvedčiť o opaku.

 

 

Hlavné správy

TECH.SME.SK

Hackeri udreli v Bratislave, na Globsecu si vyberali svoje ciele

Na prvý pohľad bežný e­-mail pre účastníkov konferencie Globsec bol návnadou.

EKONOMIKA.SME.SK

Študenti a dôchodcovia pôjdu vlakom zadarmo, štát zaplatí 13 miliónov

Asi 2,5 milióna ľudí môže už o mesiac cestovať vlakmi zadarmo.

PÍŠE GWYNE DYER

Ceny ropy zažívajú revolúciu. Čo to znamená pre Rusko, Irán, Venezuelu?

Nízke ceny môžu byť katastrofou pre represívne a skorumpované režimy.


Už ste čítali?